Puggalapaññatti

Designation of Persons

Mahāsaṅgīti Tipiṭaka · suttacentral/sc-data · CC0 · Fetched 2026-04-18 · 1841 segments

පෙන්වන කොටස් 1301-1400 න් 1841

Idhekacco puggalo duppaṭipadāya micchāpaṭipadāya appasādaṁ janeti—
“duppaṭipadā” itipi, “micchāpaṭipadā” itipīti.
Evaṁ puggalo anuvicca pariyogāhetvā appasādanīye ṭhāne appasādaṁ upadaṁsitā hoti.
Kathañca puggalo anuvicca pariyogāhetvā pasādanīye ṭhāne pasādaṁ upadaṁsitā hoti?
Idhekacco puggalo suppaṭipadāya sammāpaṭipadāya pasādaṁ janeti—
“suppaṭipadā” itipi, “sammāpaṭipadā” itipīti.
Evaṁ puggalo anuvicca pariyogāhetvā pasādanīye ṭhāne pasādaṁ upadaṁsitā hoti.
Kathañca puggalo avaṇṇārahassa avaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena, no ca kho vaṇṇārahassa vaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena?
Idhekacco puggalo vaṇṇopi saṁvijjati avaṇṇopi saṁvijjati.
Yo tattha avaṇṇo taṁ bhaṇati bhūtaṁ tacchaṁ kālena, yo tattha vaṇṇo taṁ na bhaṇati bhūtaṁ tacchaṁ kālena.
Evaṁ puggalo avaṇṇārahassa avaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena, no ca kho vaṇṇārahassa vaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena.
Kathañca puggalo vaṇṇārahassa vaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena, no ca kho avaṇṇārahassa avaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena?
Idhekacco puggalo vaṇṇopi saṁvijjati avaṇṇopi saṁvijjati.
Yo tattha vaṇṇo taṁ bhaṇati bhūtaṁ tacchaṁ kālena, yo tattha avaṇṇo taṁ na bhaṇati bhūtaṁ tacchaṁ kālena.
Evaṁ puggalo vaṇṇārahassa vaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena, no ca kho avaṇṇārahassa avaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena.
Kathañca puggalo avaṇṇārahassa ca avaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena, vaṇṇārahassa ca vaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena?
Idhekacco puggalo vaṇṇopi saṁvijjati avaṇṇopi saṁvijjati.
Yo tattha avaṇṇo taṁ bhaṇati bhūtaṁ tacchaṁ kālena, yopi tattha vaṇṇo tampi bhaṇati bhūtaṁ tacchaṁ kālena.
Tatra kālaññū hoti tassa pañhassa veyyākaraṇāya.
Evaṁ puggalo avaṇṇārahassa ca avaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena, vaṇṇārahassa ca vaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena.
Kathañca puggalo neva avaṇṇārahassa avaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena, nopi vaṇṇārahassa vaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena?
Idhekacco puggalo vaṇṇopi saṁvijjati avaṇṇopi saṁvijjati.
Yo tattha avaṇṇo taṁ na bhaṇati bhūtaṁ tacchaṁ kālena, yopi tattha vaṇṇo tampi na bhaṇati bhūtaṁ tacchaṁ kālena.
Upekkhako viharati sato sampajāno.
Evaṁ puggalo neva avaṇṇārahassa avaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena, nopi vaṇṇārahassa vaṇṇaṁ bhāsitā hoti bhūtaṁ tacchaṁ kālena.
Katamo ca puggalo uṭṭhānaphalūpajīvī no puññaphalūpajīvī?
Yassa puggalassa uṭṭhahato ghaṭato vāyamato ājīvo abhinibbattati, no puññato—
ayaṁ vuccati puggalo “uṭṭhānaphalūpajīvī, no puññaphalūpajīvī”.
Katamo ca puggalo puññaphalūpajīvī no uṭṭhānaphalūpajīvī?
Paranimmitavasavattī deve upādāya tatūpari devā puññaphalūpajīvino na uṭṭhānaphalūpajīvino.
Katamo ca puggalo uṭṭhānaphalūpajīvī ca puññaphalūpajīvī ca?
Yassa puggalassa uṭṭhahato ghaṭato vāyamato ājīvo abhinibbattati puññato ca—
ayaṁ vuccati puggalo “uṭṭhānaphalūpajīvī ca puññaphalūpajīvī ca”.
Katamo ca puggalo neva uṭṭhānaphalūpajīvī no puññaphalūpajīvī?
Nerayikā neva uṭṭhānaphalūpajīvino no puññaphalūpajīvino.
Kathañca puggalo tamo hoti tamaparāyano?
Idhekacco puggalo nīce kule paccājāto hoti—
caṇḍālakule vā nesādakule vā venakule vā rathakārakule vā pukkusakule vā dalidde appannapānabhojane kasiravuttike, yattha kasirena ghāsacchādo labbhati.
So ca hoti dubbaṇṇo duddasiko okoṭimako bahvābādho kāṇo vā kuṇī vā khañjo vā pakkhahato vā, na lābhī annassa pānassa vatthassa yānassa mālāgandhavilepanassa seyyāvasathapadīpeyyassa.
So kāyena duccaritaṁ carati, vācāya duccaritaṁ carati, manasā duccaritaṁ carati.
So kāyena duccaritaṁ caritvā vācāya duccaritaṁ caritvā manasā duccaritaṁ caritvā kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapajjati.
Evaṁ puggalo tamo hoti tamaparāyano.
Kathañca puggalo tamo hoti jotiparāyano?
Idhekacco puggalo nīce kule paccājāto hoti—
caṇḍālakule vā nesādakule vā venakule vā rathakārakule vā pukkusakule vā dalidde appannapānabhojane kasiravuttike, yattha kasirena ghāsacchādo labbhati.
So ca hoti dubbaṇṇo duddasiko okoṭimako bahvābādho kāṇo vā kuṇī vā khañjo vā pakkhahato vā, na lābhī annassa pānassa vatthassa yānassa mālāgandhavilepanassa seyyāvasathapadīpeyyassa.
So kāyena sucaritaṁ carati, vācāya sucaritaṁ carati, manasā sucaritaṁ carati.
So kāyena sucaritaṁ caritvā vācāya sucaritaṁ caritvā manasā sucaritaṁ caritvā kāyassa bhedā paraṁ maraṇā sugatiṁ saggaṁ lokaṁ upapajjati.
Evaṁ puggalo tamo hoti jotiparāyano.
Kathañca puggalo joti hoti tamaparāyano?
Idhekacco puggalo ucce kule paccājāto hoti—
khattiyamahāsālakule vā brāhmaṇamahāsālakule vā gahapatimahāsālakule vā aḍḍhe mahaddhane mahābhoge pahūtajātarūparajate pahūtavittūpakaraṇe pahūtadhanadhaññe.
So ca hoti abhirūpo dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato, lābhī annassa pānassa vatthassa yānassa mālāgandhavilepanassa seyyāvasathapadīpeyyassa.
So kāyena duccaritaṁ carati, vācāya duccaritaṁ carati, manasā duccaritaṁ carati.
So kāyena duccaritaṁ caritvā vācāya duccaritaṁ caritvā manasā duccaritaṁ caritvā kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapajjati.
Evaṁ puggalo joti hoti tamaparāyano.
Kathañca puggalo joti hoti jotiparāyano?
Idhekacco puggalo ucce kule paccājāto hoti—
khattiyamahāsālakule vā brāhmaṇamahāsālakule vā gahapatimahāsālakule vā aḍḍhe mahaddhane mahābhoge pahūtajātarūparajate pahūtavittūpakaraṇe pahūtadhanadhaññe.
So ca hoti abhirūpo dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato, lābhī annassa pānassa vatthassa yānassa mālāgandhavilepanassa seyyāvasathapadīpeyyassa.
So kāyena sucaritaṁ carati, vācāya sucaritaṁ carati, manasā sucaritaṁ carati.
So kāyena sucaritaṁ caritvā vācāya sucaritaṁ caritvā manasā sucaritaṁ caritvā kāyassa bhedā paraṁ maraṇā sugatiṁ saggaṁ lokaṁ upapajjati.
Evaṁ puggalo joti hoti jotiparāyano.
Kathañca puggalo oṇatoṇato hoti …pe…
evaṁ puggalo oṇatoṇato hoti.
Kathañca puggalo oṇatuṇṇato hoti …pe…
evaṁ puggalo oṇatuṇṇato hoti.
Kathañca puggalo uṇṇatoṇato hoti …pe…
evaṁ puggalo uṇṇatoṇato hoti.
Kathañca puggalo uṇṇatuṇṇato hoti …pe…
evaṁ puggalo uṇṇatuṇṇato hoti.
Tattha katame cattāro rukkhūpamā puggalā?
Cattāro rukkhā—
pheggu sāraparivāro, sāro phegguparivāro, pheggu phegguparivāro, sāro sāraparivāro.
Evamevaṁ cattārome rukkhūpamā puggalā santo saṁvijjamānā lokasmiṁ.
Katame cattāro?
Pheggu sāraparivāro, sāro phegguparivāro, pheggu phegguparivāro, sāro sāraparivāro.
Kathañca puggalo pheggu hoti sāraparivāro?
Idhekacco puggalo dussīlo hoti pāpadhammo, parisā ca khvassa hoti sīlavatī kalyāṇadhammā.
Evaṁ puggalo pheggu hoti sāraparivāro.
Seyyathāpi so rukkho pheggu sāraparivāro, tathūpamo ayaṁ puggalo.
Kathañca puggalo sāro hoti phegguparivāro?
Idhekacco puggalo sīlavā hoti kalyāṇadhammo, parisā ca khvassa hoti dussīlā pāpadhammā.
Evaṁ puggalo sāro hoti phegguparivāro.
Seyyathāpi so rukkho sāro phegguparivāro, tathūpamo ayaṁ puggalo.
Kathañca puggalo pheggu hoti phegguparivāro?
Idhekacco puggalo dussīlo hoti pāpadhammo, parisāpissa hoti dussīlā pāpadhammā.
Evaṁ puggalo pheggu hoti phegguparivāro.
Seyyathāpi so rukkho pheggu phegguparivāro, tathūpamo ayaṁ puggalo.
Kathañca puggalo sāro hoti sāraparivāro?
Idhekacco puggalo sīlavā hoti kalyāṇadhammo, parisāpissa hoti sīlavatī kalyāṇadhammā.
Evaṁ puggalo sāro hoti sāraparivāro.
Seyyathāpi so rukkho sāro sāraparivāro, tathūpamo ayaṁ puggalo.
Ime cattāro rukkhūpamā puggalā santo saṁvijjamānā lokasmiṁ.
Katamo ca puggalo rūpappamāṇo rūpappasanno?
Idhekacco puggalo ārohaṁ vā passitvā pariṇāhaṁ vā passitvā saṇṭhānaṁ vā passitvā pāripūriṁ vā passitvā tattha pamāṇaṁ gahetvā pasādaṁ janeti.
Ayaṁ vuccati puggalo rūpappamāṇo rūpappasanno.
Katamo ca puggalo ghosappamāṇo ghosappasanno?
Idhekacco puggalo paravaṇṇanāya parathomanāya parapasaṁsanāya paravaṇṇahārikāya tattha pamāṇaṁ gahetvā pasādaṁ janeti.
Ayaṁ vuccati puggalo ghosappamāṇo ghosappasanno.